Ak sa povie brutálny death metal z Holandska, tak mi ako prví zídu na um DISAVOWED, PYAEMIA, ARSEBREED, KORPSE, staršie veci od PROSTITUTE DISFIGUREMENT, BRUTUS boli neľudskí až tak, že texty mali v holandčine, a ak by sme išli hlboko do minulosti, tak vo svojej dobe boli BDM aj prvé albumy od SINISTER. Tých by bolo možné považovať za priekopníkov subžánru v Európe, po ktorých prišli DERANGED, INFERNAL TORMENT a podobne. Bolo ich pochopiteľne oveľa viac, napríklad tu na česko-slovenskej scéne predstavujú demá AGONY CONSCIENCE, DEFLORACE či ERYTROSY materiály plne schopné porovnávania s dianím „vonku“.

Vrátim sa ku kolektívu, ktorého názov sa tu objavil ako prvý. Amsterdamskí DISAVOWED vznikli v roku 2000 a už v tom nasledujúcom prišli s debutom „Perceptive Deception“. Ten poslucháča rozbil na súčiastky v priebehu úvodnej unikátnej explózie „Rhizome“ a celkovo priniesol absolútne nekompromisný a nemilosrdný brutal death, v ktorom sa prevažne v zúrivých tempách diali netuctové riffy doplnené zhubným vokálom Robbeho Koka. Niektorí recenzenti mravčali nad jeho jednodimenzionálnosťou, za mňa fajn, dojem, že vám ktosi vybombardoval mozog, sa takto dostavil veľmi rýchlo.

Sviežim vetrom bola aj textová stránka DISAVOWED, filozofické témy, povaha človeka, evolúcia, psychológia a podobné záležitosti, na ktoré treba mať kadečo naštudované, v žánri neboli a nie sú každodennou záležitosťou a koncert, na ktorom vám nenápadný holohlavý chlapík s veselým výrazom buráca jednu „prednášku“ za druhou bol niečím, na čo sa nezabúda. Kvôli zdravotným problémom pôvodného bubeníka bolo treba na dvojku „Stagnated Existence“ čakať šesť rokov a už aj tú nabubnoval Romain Goulon, jeden z veľkých pojmov deathmetalového bubnovania, s ktorým sa môžete stretnúť v dvojcifernom počte projektov. Novinka patrí k dielam, ktoré sú hneď na prvé vypočutie skvelé, len už neohromia tak ako debut a plne ich doceníte niekedy až po rokoch.

Ak sa niekomu šesť rokov medzi nahrávkami zdalo neznesiteľne veľa, pri čakaní na trojku mohol zažívať hádam aj ozajstné utrpenie. Našťastie mu už stačí vydržať len do 31. júna, kedy vychádza „Revocation Of The Fallen“. Prečo skupina, ktorá na scéne patrí medzi pojmy, zakotvila po trinástich rokoch práve u indonézskeho vydavateľstva, je tak trochu záhadou, ale Brutal Mind presahujú regionálny rozmer súostrovia v južných moriach a nakoniec, kto sa dnes už čuduje tomu, že napríklad ORIGIN a viacero iných veľkých mien vydávajú v Poľsku, jednu zo súčasných vydavateľských veľmocí pre rôzne extrémne metaly z celého sveta nájdete v Indii a „firemní hráči“ si vcelku pochvaľujú.

 DISAVOWED na rok 2020 nachystali desať skladieb za 33:48 a k jadru zostavy Robbe, Gerben a Nils aktuálne pribudli gitarista Daniel van der Broek a „nějakej Turek, co žije v Rumunsku“ zasadol za biciu súpravu. Nuž, Septimiu turecké meno nie je v žiadnom prípade, rímske nielen cisárske mená ako Traian, Ovidiu, Hadrianu, Octavian a podobne sú obľúbené v Rumunsku, ktoré sa k tradícii cisárskeho Ríma hlási v súčasnosti možno najviac zo všetkých krajín. A rumunskí hudobníci sú na scéne celkom vychytení, Septimiu Hărşan, „domáci“ v BDM kapele NECROVILE, hral donedávna napríklad aj v PESTILENCE.

„Revocation Of The Fallen“ je synonymom pre prvotriedny brutal death metal, ktorý je predpisovo drviaci, vyhladzovací a neľútostný, a zároveň technicky vypracovaný a vybrúsený do detailov. Po dvadsiatich rokoch na scéne už DISAVOWED nestavajú na prevládajúcej naklepanej rýchlosti, hoci blastových pasáží je stále toľko, že nikto sa nemôže sťažovať. Guľomety od začiatku do konca, ktorých typickým príkladom je nesmrteľná „Rhizome“ z debutu, už netvoria, skôr by som povedal, že novinka je prirodzeným vyústením nenásilného vývoja k väčšej variabilnosti čo sa týka stavby kompozícií. Ani predošlé albumy neboli v štýle „všetky skladby podľa jedného kopyta“, tu však obzvlášť dobre počuť, že išlo o skĺbenie žánrovej čistoty, vlastného ksichtu a zároveň toho, aby sa tvorcovia vyhli stereotypom a rutine. Podarilo sa to na jednotku. Čo skladba, to trochu iný pomer náklepov, „pochodov“, pomalších, drviacich či polámaných pasáží. V niektorých gitarových nápadoch nájdete toľko „tradície“, až vám dôjde, že títo Holanďania sa – nakoniec, ako stovky iných – učili aj od CANNIBAL CORPSE, a inde sa zase harmónie naťahujú o priestor s technicky náročnými figúrami.

Napriek tomu nikde nevzniká dojem „akademicky chladnej exhibície“, na to sú DISAVOWED proste príliš BDM. Pokiaľ ide o rytmiku, Septimiu je talent, ktorý sa s bicími hrá a zároveň sa drží podstaty. Nils s basou predvádza vyslovene umelecké kúsky, je radosť sledovať ho, kedykoľvek sa ocitne v priestore, kde nemusí tlačiť na pílu, počuť rôzne technické a atmosférické fígle, fúzovanie kovu smrti s vplyvmi mimo metalu, pričom všetko nakoniec zapadá do vysoko extrémne metalovej nahrávky. Tú svojím prejavom korunuje vokalista Robbe K., ktorý sa s výnimkou revaných zverských výkrikov drží svojho originálne vypestovaného growlu, variujúceho ponajviac podľa frázovania, trochu sa líši tam, kde miesto hrnutia ťahá, a vďaka tomu je jeden z deathmetalových albumov roka kompletný.